<?xml version="1.0"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="cs">
	<id>https://wikisofia.cz/w/api.php?action=feedcontributions&amp;feedformat=atom&amp;user=Andrea.nichtova</id>
	<title>Wikisofia - Příspěvky uživatele [cs]</title>
	<link rel="self" type="application/atom+xml" href="https://wikisofia.cz/w/api.php?action=feedcontributions&amp;feedformat=atom&amp;user=Andrea.nichtova"/>
	<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wikisofia.cz/wiki/Speci%C3%A1ln%C3%AD:P%C5%99%C3%ADsp%C4%9Bvky/Andrea.nichtova"/>
	<updated>2026-05-13T21:39:48Z</updated>
	<subtitle>Příspěvky uživatele</subtitle>
	<generator>MediaWiki 1.33.0</generator>
	<entry>
		<id>https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Prom%C4%9Bnn%C3%A1&amp;diff=3684</id>
		<title>Proměnná</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Prom%C4%9Bnn%C3%A1&amp;diff=3684"/>
		<updated>2014-05-06T09:18:57Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;Andrea.nichtova: &lt;/p&gt;
&lt;hr /&gt;
&lt;div&gt;'''Premennú''' môžeme charakterizovať ako vlastnosť (rys, symbol, konštrukt), ktorej priraďujeme rôzne čísla alebo hodnoty podľa istých pravidiel. Premennou môže byť napríklad teplota vzduchu, ktorej priraďujeme podľa pravidiel určitú hodnotu v stupňoch Celzia; rôzne demografické údaje ako vek, pohlavie, rodinný stav; inteligencia a podobne. Aktuálne hodnoty týchto premenných sa potom nazývajú dáta. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Premenné klasifikujeme podľa rôznych kritérií. Jedno zo základných delení je delenie na '''závislé''' a '''nezávislé premenné'''. Pri testovaní hypotéz sa snažíme zistiť, aký je vzťah medzi dvoma a viacerými premennými, aký je vplyv jednej premennej na zmenu druhej premennej. Ak ide o príčinný vzťah, zmena nezávislej premennej spôsobuje zmenu závislej premennej bez ohľadu na prítomnosť ďalších premenných. Premenná, ktorá spôsobuje daný efekt, sa nazýva '''nezávislá premenná'''. Nezávislú premennú označujeme aj ako ''prediktor alebo explanačná premenná''. Naopak, premenná, ktorá sa vplyvom nezávislej premennej zmení, je '''závislá premenná'''. Závislú premennú nazývame aj ''odpoveďová, kriteriálna alebo cieľová.'' Závislá premenná dostala takého označenie preto, lebo jej kvalita, hodnota a pod. závisí od inej premennej (nezávislej premennej). V experimente výskumník manipuluje s nezávislou premennou a zisťuje, aký to má dôsledok na závislú premennú.    &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Pri realizácii výskumu sa môžeme stretnúť aj s '''rušivou (mätúcou) premennou'''. Je to premenná, ktorá má vzťah k cieľovej premennej a mení naše uvažovanie o vzťahu závislej a nezávislej premennej.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Príklad:''' Budeme zisťovať, aký majú vplyv zmena nálady na zmenu výkonu participantov. Mali by sme dve skupiny participantov, na ktorých by sme pôsobili odlišne. Jedna skupina by pozerala zábavné video, zatiaľ čo druhá skupina by pozerala neutrálne video. Pri prvej skupine by sme pozorovali zlepšenie nálady, zatiaľ čo u druhej skupiny by sa neprejavila žiadna výrazná zmena nálady. Manipulovali sme s premennou nálada (nezávislá premenná – dobrá, neutrálna nálada vyvolaná pozeraním videa) na zmenu výkonu (závislá premenná, ktorá sa menila vplyvom zmeny nálady).&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Premenné môžeme ďalej deliť na '''diskrétne''' a '''spojité'''. '''Spojitá alebo kontinuálna premenná''' môže dosahovať rôzne hodnoty na kontinuu. Spojitou premennou je napríklad nálada, ktorá tvorí kontinuum od veľmi zlej až po veľmi dobrú náladu alebo teplota, ktorá môže dosahovať od mínusových hodnôt až po vysoké hodnoty. '''Diskrétne premenné''' dosahujú konečný počet hodnôt, pričom sa nemusí jednať len o numerické hodnoty (napríklad počet dosiahnutých bodov v teste), ale napríklad o kategórie ako pohlavie (muž/žena) alebo národnosť (Angličan, Grék, Rus a podobne).&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Premenné delíme aj na '''podnetové, organizmické a odpoveďové'''. '''Podnetové premenné''' môžeme charakterizovať ako premenné, ktoré vychádzajú zo špecifických podnetov a sú to vlastne vstupy – napríklad ukážka z filmu, farba, položky, ktoré si máme zapamätať,  a podobne. Na základe spracovaných informácii vznikajú výstupy – odpovede, ktoré nazývame '''odpoveďové premenné''' – napríklad odpovede na otázky z dotazníka, výkon v teste, fyziologické reakcie. Ak hovoríme o charakteristikách systému, ktorý tieto informácie spracováva, ide o '''organizmické premenné''' – napríklad vek, pohlavie, vedomosti, zdravotný stav, inteligencia. Tieto tri typy premenných spolu navzájom súvisia a môžu sa ovplyvňovať. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
FERJENČÍK, J. 2000. Úvod do metodologie psychologického výzkumu: Jak zkoumat lidskou duši. Vyd. 1. Praha: Portál, 2000. 256 s. ISBN 80-7178-367-6.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
HENDL, J. 2006. Přehled statistických metod zpracování dat: Analýza a metaanalýza dat. Vyd. 2. Praha: Portál, 2006. 583 s. ISBN 80-7367-123-9.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
SANI, F. – TODMAN, J. 2006. Experimental Design and Statistics for Psychology: A First Course. 1. ed. Oxford: Blackwell Publishing, 2006. 224 p. ISBN 978-1-4051-0023-6.&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Andrea.nichtova</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%AD_a_v%C3%BDb%C4%9Brov%C3%A1_populace&amp;diff=3683</id>
		<title>Základní a výběrová populace</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%AD_a_v%C3%BDb%C4%9Brov%C3%A1_populace&amp;diff=3683"/>
		<updated>2014-05-06T09:12:21Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;Andrea.nichtova: Založena nová stránka: '''Populace''' (základní soubor) je soubor nějakých prvků (statistických jednotek), o kterém chceme statistickými metodami něco vypovídat. Je to tedy množina …&lt;/p&gt;
&lt;hr /&gt;
&lt;div&gt;'''Populace''' (základní soubor) je soubor nějakých prvků (statistických jednotek), o kterém chceme statistickými metodami něco vypovídat. Je to tedy množina všech teoreticky možných objektů (např. jedinců) v uvažované problémové situaci. Definuje se výčtem nebo pomocí zvolené vlastnosti. O každém podobném prvku umíme rozhodnout, zda do populace patří či nikoliv. Populace je zpravidla veliká, mnohdy nekonečně velká.&lt;br /&gt;
Příklad:&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Při volbách do parlamentu se zajímáme o všechny osoby s volebním právem v dané zemi.&lt;br /&gt;
Výběr je reprezentativní část dané populace (základního souboru), která má sloužit k odvození závěrů platných pro celou populaci. Obvykle totiž nemáme možnost z finančních, časových či etických důvodů zkoumat všechny prvky základní populace. Počet prvků n ve výběru nazýváme '''rozsah výběru'''.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Příklad:&lt;br /&gt;
Při volbách do parlamentu vybereme určité množství osob s volebním právem a podrobíme je zkoumání.&lt;br /&gt;
Reprezentativnosti dosáhneme nejlépe tak, že z populace vybíráme do výběrového souboru náhodně, přičemž každý prvek základního souboru má stejnou pravděpodobnost, že se do výběru dostane (prostý náhodný výběr).&lt;br /&gt;
Často chceme pomocí výběru udělat závěr o celé populaci. Proces získávání závěrů o povaze celé populace nebo jejích subpopulací pomocí výběru nazýváme ve statistice '''statistické usuzování.'''&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
HENDL, J. 2004. Přehled statistických metod zpracování dat: Analýza a metaanalýza dat. Vyd. 1. Praha : Portál, 2004. 584 s. ISBN 80-7178-820-1.&lt;br /&gt;
ZVÁRA, K. 2004. Biostatistika. 2. vydání. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2004. 213 s. ISBN 80-246-0739-5.&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Andrea.nichtova</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Prom%C4%9Bnn%C3%A1&amp;diff=3682</id>
		<title>Proměnná</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Prom%C4%9Bnn%C3%A1&amp;diff=3682"/>
		<updated>2014-05-06T09:09:37Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;Andrea.nichtova: Stránka vyprázdněna&lt;/p&gt;
&lt;hr /&gt;
&lt;div&gt;&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Andrea.nichtova</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Prom%C4%9Bnn%C3%A1&amp;diff=3681</id>
		<title>Proměnná</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Prom%C4%9Bnn%C3%A1&amp;diff=3681"/>
		<updated>2014-05-06T08:55:12Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;Andrea.nichtova: Založena nová stránka:      '''Premennú''' môžeme charakterizovať ako vlastnosť (rys, symbol, konštrukt), ktorej priraďujeme rôzne čísla alebo hodnoty podľa istých pravidiel. Preme…&lt;/p&gt;
&lt;hr /&gt;
&lt;div&gt;     '''Premennú''' môžeme charakterizovať ako vlastnosť (rys, symbol, konštrukt), ktorej priraďujeme rôzne čísla alebo hodnoty podľa istých pravidiel. Premennou môže byť napríklad teplota vzduchu, ktorej priraďujeme podľa pravidiel určitú hodnotu v stupňoch Celzia; rôzne demografické údaje ako vek, pohlavie, rodinný stav; inteligencia a podobne. Aktuálne hodnoty týchto premenných sa potom nazývajú '''dáta'''. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
     Premenné klasifikujeme podľa rôznych kritérií. Jedno zo základných delení je delenie na '''závislé''' a '''nezávislé premenné'''. Pri testovaní hypotéz sa snažíme zistiť, aký je vzťah medzi dvoma a viacerými premennými, aký je vplyv jednej premennej na zmenu druhej premennej. Ak ide o príčinný vzťah, zmena nezávislej premennej spôsobuje zmenu závislej premennej bez ohľadu na prítomnosť ďalších premenných. Premenná, ktorá spôsobuje daný efekt, sa nazýva '''nezávislá premenná'''. Nezávislú premennú označujeme aj ako ''prediktor alebo explanačná premenná''. Naopak, premenná, ktorá sa vplyvom nezávislej premennej zmení, je '''závislá premenná'''. Závislú premennú nazývame aj ''odpoveďová, kriteriálna alebo cieľová.'' Závislá premenná dostala takého označenie preto, lebo jej kvalita, hodnota a pod. závisí od inej premennej (nezávislej premennej). V experimente výskumník manipuluje s nezávislou premennou a zisťuje, aký to má dôsledok na závislú premennú. &lt;br /&gt;
   &lt;br /&gt;
      Pri realizácii výskumu sa môžeme stretnúť aj s '''rušivou (mätúcou) premennou'''. Je to premenná, ktorá má vzťah k cieľovej premennej a mení naše uvažovanie o vzťahu závislej a nezávislej premennej.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
     '''Príklad:''' Budeme zisťovať, aký majú vplyv zmena nálady na zmenu výkonu participantov. Mali by sme dve skupiny participantov, na ktorých by sme pôsobili odlišne. Jedna skupina by pozerala zábavné video, zatiaľ čo druhá skupina by pozerala neutrálne video. Pri prvej skupine by sme pozorovali zlepšenie nálady, zatiaľ čo u druhej skupiny by sa neprejavila žiadna výrazná zmena nálady. Manipulovali sme s premennou nálada (nezávislá premenná – dobrá, neutrálna nálada vyvolaná pozeraním videa) na zmenu výkonu (závislá premenná, ktorá sa menila vplyvom zmeny nálady).&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Nezávislá premenná'''	'''Závislá premenná'''&lt;br /&gt;
Nový liek	                Vyliečenie&lt;br /&gt;
Športový tréning	        Rekord&lt;br /&gt;
Zvýšenie motivácie	        Lepšie učebné výsledky&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
     Premenné môžeme ďalej deliť na '''diskrétne''' a '''spojité'''. '''Spojitá alebo kontinuálna premenná''' môže dosahovať rôzne hodnoty na kontinuu. Spojitou premennou je napríklad nálada, ktorá tvorí kontinuum od veľmi zlej až po veľmi dobrú náladu alebo teplota, ktorá môže dosahovať od mínusových hodnôt až po vysoké hodnoty. '''Diskrétne premenné''' dosahujú konečný počet hodnôt, pričom sa nemusí jednať len o numerické hodnoty (napríklad počet dosiahnutých bodov v teste), ale napríklad o kategórie ako pohlavie (muž/žena) alebo národnosť (Angličan, Grék, Rus a podobne).&lt;br /&gt;
     Premenné delíme aj na '''podnetové, organizmické a odpoveďové'''. '''Podnetové premenné''' môžeme charakterizovať ako premenné, ktoré vychádzajú zo špecifických podnetov a sú to vlastne vstupy – napríklad ukážka z filmu, farba, položky, ktoré si máme zapamätať,  a podobne. Na základe spracovaných informácii vznikajú výstupy – odpovede, ktoré nazývame '''odpoveďové premenné''' – napríklad odpovede na otázky z dotazníka, výkon v teste, fyziologické reakcie. Ak hovoríme o charakteristikách systému, ktorý tieto informácie spracováva, ide o '''organizmické premenné''' – napríklad vek, pohlavie, vedomosti, zdravotný stav, inteligencia. Tieto tri typy premenných spolu navzájom súvisia a môžu sa ovplyvňovať. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
FERJENČÍK, J. 2000. Úvod do metodologie psychologického výzkumu: Jak zkoumat lidskou duši. Vyd. 1. Praha: Portál, 2000. 256 s. ISBN 80-7178-367-6.&lt;br /&gt;
HENDL, J. 2006. Přehled statistických metod zpracování dat: Analýza a metaanalýza dat. Vyd. 2. Praha: Portál, 2006. 583 s. ISBN 80-7367-123-9.&lt;br /&gt;
SANI, F. – TODMAN, J. 2006. Experimental Design and Statistics for Psychology: A First Course. 1. ed. Oxford: Blackwell Publishing, 2006. 224 p. ISBN 978-1-4051-0023-6.&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Andrea.nichtova</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Statistika&amp;diff=3680</id>
		<title>Portál:Statistika</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Statistika&amp;diff=3680"/>
		<updated>2014-05-06T08:49:51Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;Andrea.nichtova: &lt;/p&gt;
&lt;hr /&gt;
&lt;div&gt;&amp;lt;!-- Portál: Statistika&lt;br /&gt;
****** Upozornění! ******&lt;br /&gt;
Prosím, neváhejte s přispíváním do tohoto portálu. Pokud se ve struktuře nevyznáte a máte chuť s ním pracovat, obraťte se na jakéhokoliv člena redakce. Budeme Vám vděční za jakoukoliv pozitivní úpravu. &lt;br /&gt;
--&amp;gt;&lt;br /&gt;
{{Portál}}&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
* [[Statistika]] (co je statistika, Deskriptivní statistika, Induktivní statistika)&lt;br /&gt;
* [[Proměnná]]&lt;br /&gt;
* [[Základní a výběrová populace]]&lt;br /&gt;
* Typy škál měření&lt;br /&gt;
* [[Četnost]]&lt;br /&gt;
* Míry polohy&lt;br /&gt;
* [[Míry variability]]&lt;br /&gt;
* [[Šikmost a špičatost]]&lt;br /&gt;
* Grafické zobrazení dat&lt;br /&gt;
* [[Korelační a regresní analýza]] (pojem statistické závislosti, základní charakteristiky, Koeficienty korelace, Regresní analýza)&lt;br /&gt;
* [[Z-skór]] (Standardní stupnice užívané v psychologii, Interpretace z-skórů)&lt;br /&gt;
* [[Mc-Callova plošná standardizace]]&lt;br /&gt;
* [[Teorie pravděpodobnosti]] (Základní pojmy, definice (jev, pokus, nezávislost, pravděpodobnost, podmíněná pst., ...)&lt;br /&gt;
* [[Bayesův vzorec]]&lt;br /&gt;
* [[Náhodná veličina]], rozdělení, střední hodnota, rozptyl (náhodná veličina, Rozdělení, Typy rozdělení (distribuce), (Alternativní rozdělení, binomické rozdělení, normální rozdělení)&lt;br /&gt;
* Rozdělení výběrového průměru, centrální limitní věta&lt;br /&gt;
* Střední hodnota&lt;br /&gt;
* [[Rozptyl]]&lt;br /&gt;
* [[Laplaceova věta]]&lt;br /&gt;
* Principy statistické indukce (základní soubor a výběr)&lt;br /&gt;
* [[Testování statistických hypotéz]] (Nulová a alternativní hypotéza, Testová charakteristika, Hladina významnosti (chyba I. a II. druhu, síla testu, p-hodnota))&lt;br /&gt;
* [[Interval spolehlivosti]]&lt;br /&gt;
* [[Statistické testy]] (Testy v kontingenčních tabulkách, T-testy (+ z-test))&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
[[Kategorie: Psychologie|*]]&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Andrea.nichtova</name></author>
		
	</entry>
</feed>